Úctu prišiel Palachovi vzdať český premiér Petr Fiala. Sloboda a
demokracia sú podľa neho veľké hodnoty, za ktoré je nutné bojovať aj
konkrétnymi činmi. "Niekedy sú veľké a neopakovateľné, ako bol čin
Jana Palacha, a niekedy stačí, keď ideme k voľbám a sme aktívni v
občianskom živote," uviedol na Twitteri.
Kvety k pamätníku položili aj zástupcovia Senátu a Poslaneckej snemovne
Parlamentu ČR. Podľa predsedníčky PSP ČR Markéty Pekarovej Adamovej jeho
čin nebol márny. "Položil najvyššiu obetu a stal sa symbolom pre všetky nasledujúce generácie,"
uviedla a pripomenula "Palachov týždeň". Ten bol podľa jej slov jednou
zo zásadných udalostí, ktoré napomohli k pádu totalitného režimu.
Za takzvaný Palachov týždeň je označované obdobie od 15. do 21. januára
1989, počas ktorého sa v Prahe uskutočnili protestné akcie proti
komunistickému režimu. Verejná bezpečnosť a Ľudové milície tieto
protesty rozháňali slzným plynom a vodnými delami, ich účastníkov bili
obuškami.
Na mieste pred historickou budovou Národného múzea sa 16. januára 1969
dvadsaťročný Palach polial benzínom a zapálil. Okoloidúci ho začali
hasiť kabátmi a zakrátko ho odviezla sanitka do nemocnice. O tri dni
neskôr tam na následky ťažkých popálenín zomrel. Palachov čin mal
mimoriadny ohlas nielen vo vtedajšom Československu, ale aj v zahraničí.
K podobnému kroku sa krátko potom odhodlali aj ďalší, napríklad Jan
Zajíc, Josef Hlavatý, Evžen Plocek či Michal Lefčík v Košiciach.